Bratislava
22. októbra (TASR) - Dlh verejnej správy na Slovensku dosiahol po
revízii úroveň 56,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje
štrnásty najnižší deficit v rámci 27 krajín Európskej únie (EÚ). Ostáva
tak blízko maastrichtskej hranice a naďalej sa nachádza v najvyššom
sankčnom pásme dlhovej brzdy, uviedli v utorok analytici úseku meny,
štatistiky a výskumu (ÚMS), ktorý spadá pod Národnú banku Slovenska.
"V súčasnosti 15 členských štátov presahuje maastrichtskú hranicu
dlhu 60 % HDP. Najzadlženejšou krajinou ostáva Grécko, kde verejné
zadlženie oproti aprílu vzrástlo o dva percentuálne body. Najnižší
verejný dlh spomedzi krajín EÚ má ekonomika Estónska s hodnotou 20,2 %
HDP," priblížili odborníci. Hrubý dlh verejnej správy Slovenska bol
podľa nich revidovaný len mierne, pričom v porovnaní s jarnou správou sa
tento ukazovateľ zvýšil o desatinu percentuálneho bodu.
Priemerná výška dlhu krajín EÚ by mala dosahovať úroveň 80,8 % HDP, v
rámci eurozóny je hodnota vyššia a dosahuje 87,4 % HDP. V porovnaní s
jarnými odhadmi by tak malo ísť o pokles týchto ukazovateľov.
Deficit ostal v prípade EÚ aj eurozóny po revízii nezmenený, a to na
úrovni 3,5 % HDP, respektíve 3,6 % HDP v prípade krajín používajúcich
euro. Slovenský deficit pritom dosiahol 5,2 % HDP, čo nás v rámci krajín
EÚ radí na šiestu priečku, doplnil ÚMS. Vyšší deficit tak dosahujú už
iba Poľsko, Francúzsko, Rumunsko, Maďarsko a Taliansko.
"Vo väčšine členských krajín sa údaje za hospodárenie verejného
sektora za rok 2023 revidovali zľahka. Výnimkou je Cyprus, kde revízia
dosiahla viac ako jeden percentuálny bod. Najvyšší deficit v rámci EÚ
vykazuje opäť Taliansko s hodnotou 7,2 % HDP. Viaceré krajiny stále
trápi deficitné hospodárenie, no štyri z nich vyšli s pozitívnou
bilanciou verejného sektora. Najvyšší prebytok zaznamenala ekonomika
Dánska," doplnili analytici.